Máme za sebou den svätého Valentína. Bol to moj druhý Valentín v zivote, ktorý som strávila stastne zalúbená. A mnohí si nevedia predstavit, aké tazké je kupovat darcek pre svoju lásku na Valntína. Ked má vasa láska narodeniny, je to jednoduchsie. Ale také Vianoce ci Valentín, to je vzdy velký stres. Rozdiel je v tom, ze na narodeniny kupujete len Vy jemu, ale na Valentína je tu vzdy to riziko “Co ak mu dám nejaký úbohý darcek, kým on mi dá nieco drahé a exkluzívne?” To by bol urcite trapas.

Ja som ale nasla zlatú strednú cestu. Snazím sa vzdy naznacit mojmu drahému nenápadnou vetou aký velký darcek si podarujeme. Napríklad “zlatko, ale nebudeme to prehánat, dáme si len nieco malé, cokoládu, alebo tak”. A vzdy poviem mojmu drahému na rovinu “Drahý moj, prajem si od Teba kvety”. Tak sa vyhnem zbytocným sklamaniam, pretoze nenaznacujem, necakám, ze mi nekto precíta myslienky, jednoducho poviem nahlas. Nie je vzdy jednoduché a lahké povedat nahlas, co presne chcem, ale naozaj mi to uz velakrát ulahcilo zivot.

Ale vrátim sa k tomu valnetínskemu darceku. Tak som teda povedala mojmu milému, ze si prosím jednoznacne kvety a zas ma prekvapil. Dostala som nielen klasicky ruze, ale aj krásne tulipány a k tomu mi este sám vyrobil umelé ruze, lebo vraj zivé kvety mi nevydrzia… Myslím, ze takto clovek nepríde o prekvapenie. Síce som mu povedala, ze chcem kvety, ale vidíte, ze prekvapit sa dá vzdy. No moj správny darcek este len prisiel.

Som vásnivý milovník cokolády, ale prednedávnom som sa rozhodla, ze cokoládu uz nebudem jest. Aspon ju teda obmedzím. (Drzím sa uz 2 týzdne!!!) No a tu sa vyskytol problém pre mojho milého, co mi kúpit k tým, uz spomenutým, kvetom. Ako sa mi neskor moj drahý priznal, zúfalo pobehoval po obchode a pozeral po vsetkých mozných cokoládach a bonboniérach. No konecný výsledok bol stále ten istý. Predstavil si, ako mu usmiata dakujem za skvelú cokoládu a vopchám ju dozadu za cestoviny, aby som ju nenasla a nezjedla… Takúto reakciu nechcel. A tak prisiel na skvelý nápad. Síce je klasický darcek cokoláda, alebo bonboniéra, ale správny darcek je ten, ktorý potesí. Úprimne potesí…

A tak som tento rok okrem kvetov dostala dve flasticky ciernych olív a jednu bio nátierku na chlieb. Hmmm, ale som si pochutnala… A verte, ze ma takýto netradicný darcek potesil viac, ako cokoláda, ci hocico iné, co sa vraj patrí…

Casto sa mi tazko preglga, ked sa ma niekto opyta, od kial pochadzam. Zväcsa sa moj, inak zvucny hlas premeni na tiche suslanie a snazim sa rychlo, ale naozaj moc rychlo zmenit temu. Je to vlastne hamba, ze sa hambim za to, kto som, ale ja sa nehambim len tak, hambim sa, lebo sa musim a trochu sa hambim, ze sa hambim. Je to kriza, ktora sa zosypala na mna v poslednych tyzdnoch. Pred tym som celkom obycajne zahlasila do sveta, ze som Slovenka. Az kym som trosku viac neotvorila oci. V podstate som to vzdy vedela, ale az teraz to na mna dolahlo nejak viac.

Pred asi 2 tyzdnami mi zavolala jedna moja kamaratka a pomedzi rozhovor mi spomenula, ze jeden staly zakaznik v krcme, kde robi jej kamaratka, vlastni vo Viedni bordel. Nespomenula to nahodou, musela mi oznamit, ze vraj tam ma vsetko len Slovenky… Tazko som preglga a po par tazkych snoch som na to zabudla. Ved poznam vela fajn dievcat- nestetiek, ktore tu studuju a robia skvele meno nie len krasou ale aj inteligenciou. No osud a zivot mi nedaju spávat a zas mi pripomenuli, od kial som. A sice clankom v novinach, v jednych z najcitanejsich novin v Rakusku!!! (Ani nechcem vediet kolko ludi to citalo..!) Ked sme pred vcerom s mojim priatelom cestovali autobusom domov, vybral z tasky noviny a ukazal mi ten clanok. Clanok o tom, ze pocet Sloveniek pracujucich v Rakusku ako stetky, stale narasta. Vraj ich tu tiahne skvely zarobok atd. My ubohe opice zijuce stale na stromoch to proste ocividne mame za potreby. Nie Cesky, nie Madarky ani Rusky, Polky, Rumunky ci kazdy iny. Nie. Iba Slovenky. Lebo by s prepacenim asi pokapali od hladu na Slovensku a poriadnu pracu si najst nemozu, radsej si (zas s prepacenim) vysulozia riadne prachy a pohoda.

Jednoznacne zo mna ziadny narodovec nebude, nech mi pan Ludovit Stur prepaci. Ale v tychto podmienkach clovek proste musi zapriet sam seba. Boze vdaka Ti, ze som si tu nasla dost kamaratov, lebo teraz mam absolutne komplexy a zabrany nadväzovat nove znamosti. Ved kazdy novy clovek v mojom zivote sa musi dozvediet, ze som Slovenka a ja nechcem zazit potupu a dostat navrh na sex za peniaze. Este viac ako navrhu sa bojim tej ceny, ktoru by mi niekto mohol navrhnut. To sa musim pytat, kolko som pre inych hodna? Lebo ja sa citim nevycislitelne a snad mi moju iluziu nikdy nik nevezme.

 No nic. Idem sa tavrit na Cesku. Alebo Polku. Dobru noc. A prajem vela hrdosti, nech sa nepredate!

“Chcem pracovat a nemozem alebo mozem pracovat ale nechcem” by sa kludne mohlo tocit okolo temy nespravodlivost vo svete, ale to bude uplne extra specialna tema na minimalne pät velkych A4-iek (dodnes neviem rozdiel medzi velkou a malou A4 ) Takze teda je uzasne aku vedu tu robia koli praci. Ako student mozem oficialne zarabat len 340 eur mesacne,ked si predstavite, ze najom ma vyjde 240 plus mesacny listok 50, tak mi ostane na jedlo, potraviny a ine male radosti, ktore zena potrebuje, presne 50 euro. Skvele…  Preto nikdy neodsudzujte ludi pracujucich na cierno, nie len ze obetuju svoju rit, ale casto su este aj zdierani a preto, ze ja nie som ochotna obetovat svoju rit (si ju primoc vazim ) tak som sa rozhodla: JA budem robit s papiermi. Teda s tym mojim obmedzenim, ktore tu je povolene studentom z novych statov EU (pod nich spadame este stale aj my Slovaci, niektore veci proste maju zaruku viac ako treba) a nasla som si pracu. Sice nic svetaborne ale moc sa mi to zapacilo. No uz  v prvy den sa vyskytol problem, firma chcela este potvrdenie, ze mozem u nich pracovat, urad prace chcel vypisany formular od firmy. Firma mi ho nechce vypisat a ani nemusi, ale to nemozem u nich robit, no to ich fakt trapit nemusi, ved pracu nehladam len ja… No a tak som behala medzi firmou a uradom… Zatial som sa nikam nedostala, mam zmluvu, mam uniformu, mam za sebou skolenie, som zaradena, kde prsne budem robit ale nemozem kym mi urad neda povolenie a tak som dostala navrh ist za osobou, ktora ma ma na starosti a povolenie si doslova vyzobrat. Zas problem, neviem o tom, ze by ma niekto mal na starosti, ja sa staram len sama o seba No ale tak zajtra pojdem prosit a uz som si nacvicila ako sa rozplacem

A okolo toho sa toci cele svinstvo. Chapem, ze sa rakusania boja, ze budu mat domacich nezamestnanych, lebo firmy zamestnaju radsej cudzincov, ktorym nemusia tak moc platit, ale zas je pravda, ze v pripade nepatrnej cinnosti, teda tej ohranicenej, je tak ci tak urcena hranica hodin a vyplata a je jedno, ci ste z Ruska, Ameriky ci cistorkvny Rakusan. Ale oni tu robia taky bordel z toho. Tak zajtra teda idem, drzte palce, potom napisem snad. No a inak to je najhorsie, ze ti co chcu robit, nemozu a ti co mozu, nechcu a este dostanu aj podporu od statu, ako turecne zeny, nechcem vyzniet rasisticky, ale pridu do rakuska, tvaria sa utlacani a pritom sa ani po nemecky nie su ochotni ucit (aka drzost ze Rakusaci nehovoria turecky!!!) a potom dostavaju este peniaze od statu. Ja sa tu doserem, drvim sa rec, hovorim fakt dost dobre, zatial nie bezchyby a prizvuk stejne nikdy nestratim, ale inak hovorim skvele, viem to a snazim sa pracovat, este som taky charakter, ze oficialne a nie na cierno osierat stat a oni mi to zakazuju!!! Pritom zakon dovoluje nieco, co urad prace mi zakazuje!!! Ale take su urady a zas mi kazu nieco, co zakon zakazuje. Tak je to, poctivost sa nevyplaca.

Na vianoce som dostala od svojho priatela knihu “Rozumiet muzom”. Do dnes premýslam, co mi tým chcel povedat…

Ale musím povedat, ze je to úzasná kniha, i napriek tomu, ze ju písal muz! Je napísaná vtipne a výstizne. Naco zbytocne prílis vela slov? Muzi sú bytosti jednoduché a preto na ich opis netreba zbytocne komplikované slová.

Velmi sa mi pácila cast Muzi a odborné predajne ako Baumarkt atd… Kazdý to pozná- potrebujete len jednu ziarivku a musíte sa pretlkat cez stovky vysokých regálov plných klincov roznych velkostí, tvarov a nebodaj aj farieb a tie prístroje! Stavím sa, ze normálna zena 80% tých roznych strojov vobec nepozná! (Aj to je jeden z dovodov, preco zeny potrebujú muzov.)

Tak teda idete pomedzi tie regály a nahánate nejakého predavaca a- kazdý predavac, ktorý sa v Baumarkte samozrejme volá “odborný poradca”, sa vám ako zene úspesne vyhýba, alebo doslova uteká pomedzi regále, akoby ste mali nákazlivú chorobu. Ale beda! Vynoríte sa necakane za chrbtom nejakej úbohej obete a prinútite toho takzvaného “odborného poradcu” aby vás nasmeroval k ziarivkám. A vtedy to aj olutujete. Zasype vas tisíckami otázok o voltoch, watoch, ci chcete tie, co setria elektrinu, alebo … alebo … alebo… Zúfalo na tohto “odborného poradcu” pozeráte a dopustíte sa najväcsej chyby- odpoviete “Potrebujem uplne normálnu ziarivku do lampy do kuchyne”. Vtedy príde druhá vlna dotazov. ALE tam moze byt aj neónová lampa (nie, neónová nie je, tolko uz viete) no a bez watov ci voltov vám nepomoze. My emancipované zeny vieme kúpit ziarivku, ale predstavte si, ked chcete kúpit kosacku, alebo nieco podobné. Tak kolko pri tom potrebujete údajov, to ani nechcite vediet! Nakoniec vás “odbroný poradca” posle domov s radou, aby ste prisli s manzelom, priatelom, otcom, alebo bratom, hlavne nech je to MUZ!!!

No ale pozorujte muzov v Baumarkte! Postavia sa, zalozia ruky a nadutí ako pávy rozbehnú ten ich úzasný rozhovor.  Samé císla, skratky a neznáme pojmy. Je vseobecne známe, ze zeny rozprávajú rýchlejsie a radsej ako muzi a asi to je dovod na to, aby muzi stále vymýslali skratky. Notebook ACER Aspire 7720G-3A2G25MI 1,66 GHZ, ci MP3-Player Apple MA978ZD/A 4GB alebo LCD-TV Samsung LE37S62BX/XEC… Normálny clovek to predsa nemoze chápat! Ani rozumiet! Ale vsak nik ani netvrdí, ze muzi sú normálni!!!  No v skutocnosti mam muzov velmi rada, velmi rada ich pozorujem, rada s nimi diskutujem a mám aj vela kamarátov, ktorých priam zboznujem, ved predsa len je vzdy lepsie pocut nejaký ten kompliment od kamaráta-muza ako od zeny. A teda, ked potrebujem to povzbudenie, tak si vzdy vyjdem na kávicku s nejakým kamarátom (komplimenty od priatela sa u mna nerátajú, on je do mna zalúbený, cize aj slepý ). No ale tie skratky a císla musím muzom naozaj zazlievat! Kupovala som si foták a vobec som netusila aký si mám vybrat. Tak ako správna zena som si hladala ten najkrajsí. A i-pod som si kúpila pekný ruzový a nechcem ani pripomínat, aby ste si predstavili, akú kritiku som od mojho priatela za ten foták dostala… (No nie je úplne na hovno, ale ja by som ti vybral lepsí).

A snád najlepsí zázitok bolo kupovanie mojho notebooku. Vosla som do obchodu s elektronikou. Podobne ako v Baumarkte, aj tu sa mi vsetci predavaci najskor úspesne vyhýbali. Nakoniec som jedného odchytila, nahodila som svoj najmilsí úsmev (ked ten nezabere, tak neviem) a povedala: ”Mozete mi prosím pomoct? Viete mam na telefóne mojho priatela a ci by ste mohli s ním chvílku rozprávat..?” Viete si presvedcit, ako sa na mna pozrel. Áno! Ako na absolútneho debila. Ale co neurobím pre zákazníka, vsak? Tak si teda zobral moj mobil a spustil to naucené “Predajna Saturn, co mozem pre vás urobit?”. No a moj milý mu vysvetlil, ze chcem Notebook a povedal aj presne ktorý. Predavac sa siel pozriet, ci ho majú, no a mali, tak mi ho doniesol a ja som ho len zaplatila. Dúfam, ze takú potupu uz nikdy nezazijem, lebo to bolo prvý a dúfam i posledný krat v mojom zivote, co mi niekoho oci úplne presne vraveli “Si absolútny debil!”.

Tak tolko k téme “Muzi a skratky vsetkých spotrebicov”. Takze ked nabuduce okolo vás prejde auto Mercedes CLK 63 AMG, tak nezabudnite, ze tie písmenká sú znakom toho, ze je to muzská práca a radsej sa to nesnazte rozlústit. Skor si vsimnite toho sexy muza za volantom a opýtajte sa ho,  ci sa oplatí kúpit foták CASIO EX-Z 12 GYDCA. Urcite vás rád odprevadí do najblizsej predajne elektorniky, aby sa predviedol, ako sa ON vyzná…

A zas je to tu. Mesiac zleho svedomia. Mesiac, ked mam ucenia nad hlavu, lebo som zas za cely semester nic neurobila. A to sa vzdy v tento mesiac zaprisahavam, ze dalsi semester bude iny, budem sa ucit priebezne a chodit na prednasky. Hahaha. Moje predsavzatie vydrzalo presne prvy tyzden, ked som este ziadne prednasky nemala a ked zacali, zacali aj moje dovody, preco nemozem ist… (musim pomoct sestre, nakupit, navarit, dnes si zasluzim oddych, musim do prace…)

A tak tu mam mesiac vycitiek a ucenia a uspesne mozem prehlasit, ze som nebola ani na jednej prednaske, navstevovala som len seminare, teda presnejsie jeden! Som zo seba zhrozena. Mam hlavu plnu myslienok, ze preco som klesla az tak hlboko a tieto myslienky mi nedaju ucit sa.

A tak tu mam Januar a snazim sa ucit na skusky este z letneho semestra. Na skusky, ktore som prvy krat nespravila a moja motivacia tym razom opadla- ako si to vobec oni predstavuju, ze mna, ztelesnenu dokonalost, chodiacu inteligenciu a mudrost nechaju len tak prepadnut a to z dvoch skusok. Keby to bola jedna, poviem “ok, nemaju ma radi, lebo som cudzinka”, ale takto nemam ani vyhovorku. A tak sa tu zmietam medzi slovami ako Konstruktvalidität, Inter-Rater-Reliabilität  ci Korrelation a citim sa akoby na mna utocili a kricali: “Ty nas nepoznas? Ty nam nerozumies? Si hlupa!!! HLUUUPA!!!” A ja sa len branim a kricim “Ja sa vas naucim, slubujem!!!” A potom v najblizsej volnej chvili miesto papierov drzim v ruke vysavac, ved poriadok musi byt. Potom este riady umyt, dat vyprat, ulozit si veci, prezliect periny, utriet prach, vyniest smeti, uymt okna, dvere a poliat kvety (konecne po mesiaci, ked sa ucim, su vzdy preliate). Jednoducho mam milion veci na práci a tie hnusné, odborne pisané texty pozeraju na mna z kuta, samozrejme pekne ulozene na uhladnej kopke a dokonale zarovnane. Ved som upratovala. A potom je vecer. A vecer sa uz neucim, lebo si musim oddychnut. Ved som cely den tvrdo pracovala. (Alebo pre pokoj svedomia si 10 minut citam tie krkolomne vety.) A tak bolo vcera i dnes. Akurat, ze meisto ucenia MUSIM pisat clanky pre svoj blog, no a vcera som MUSELA zalozit tento blog. A zajtra zas MUSIM do prace a posledny krat (dufam ze posledny tento semester, nie navzdy) idem na seminar. A buduci tyzden skusky. Dve v jeden den, som zvedava, co do vtedy vsetko este stihnem urobit.

Kedze nemam televizor (a keby som aj mala, urcite by som tu nechytila Slovensku televiziu), tak si obcas pozeram v TV archivoch slovenske relacie na internete… Susedia, Mafstory, Ordinacia v ruzovej zahrade, Vyvolena, Celebrity camp- to vsetko som uz absolvovala. Teraz ficim na Aj mudry schybi… A stale nevychadzam z udivu kolko “inteligentnych” ludi na Slovensku mame. Obcas nezastavim slzy smiechu, obcas som v nemom zdeseni a uzase… Nepovazujem sa za extra mudru ani nemyslim, ze mam extra rozhlad, ale co ti ludia tam nevedia, to sa musim pytat- od kial prisli? Kde ziju? A kam smeruju chudaci..?

Par perliciek, ktore ma fakt rozosmiali:

• Ked clovek nebdie, tak co robi?

(opity jedinec) Ked nebdie, tak slope ako ja. A ked bdie, tak sa snazi tie najlepsie nachnapat!

• Ked vam meraju IQ, tak co vam vlastne meraju?

Tak to mi meraju tlak, nie?  Mne doktorka povedala, ze Iq mam furt ako male decko!!!

• V ktorych krajinach plati zakon gravitacie?

No vo vsetkych, lebo kazda zena ma pravo na gravitaciu!

• Aky je druhy pad v Slovencine?

2.pas je kdo s kym a 1.pad ze so skym, s kym kym.

• Ake su vybrane slova po C?

Juuuuj to si ja nepamätam, to uz bolo strasne davno, co som ja chodila do skoly. Viete, ze ja si uz ani po A nepamätam?

• Kolko samohlasok je v slove prst?

No jedna. E.

• Co sa stane, ked vas kopne muza?

To co je? Takeho kona som este nevidel!

• Na co sluzi lunochod?

No predsa na sex! ( ty vole, tak to by som chcela vidiet, najmä taky sex na mesiaci )

• Kto je to pianista?

No ten co pije!

• Kolko prstov ma 10 rúk?

20. Lebo ja som pocital aj nohy.

• Co je to polygamia?

No papier z umelej hmoty!

K tomu tusim nemusim ani nic dodat. Takych uzasnych hlodov by som nasla este mnoho, ale nejak by som sa mala radsej ucit na skusku ako sa zaoberat hlupostami… Hm?

No urcite niesom jedina, ktora si svoj den vzdy dokonale naplanuje… No ako dnes… Vsatnem o desiatej, dam si okraslovaciu kuru (= 2 hodiny v kupelni), potom sa budem ucit kym mi uschnu vlasy a potom pojdem nakupit, lebo nemam uz co jest.

Ale nakoniec moje plany vzdy dopadnu inak. Je takmer 12 hodin, ja sedim v mojom ruzovom zupane stale prispata pri pocitaci a mnohi maju v praci svoju obednajsiu prestavku. A ja som spala. Asi by som sa mala citit previnilo, alebo sa aspon hanbit, ale ziadne pocity viny ani vycitky svedomia sa nedostavili. Asi este spia…Tak ale podla mna je uzasne vstavat neskoro.

Ked vstanem o dvanastej, slnko je vzdy vysoko na oblohe a usetrim si rannu hmlu. Viem, ze von je tak teplo, ako bude cely den a tak si nemusim brat so sebou “ranny” sveter a potom ho cely den vlacit v ruke.  A usetrim ranajky. Vies, ked “ranajkujem” o dvanastej, tak “obedujem” o siestej a veceriam az v noci. Inak by som iste zvladla aj 4 chody za den!

No obcas sa stane, ze predsa len musim vstat. Napriklad ked mam rano nejaky seminar, ktory nesmiem vynechat. Vtedy to vyzera asi tak, ze od unavy na oci ani nevidim a tak sa orientujem po byte len vlastnym hmatom. Po pol hodine, ked uz mam miesto oci aspon tie male ciarocky a vidim, sa odvazim z domu (teraz klamem, ranna priprava alebo akakolvek priprava ma stoji viac ako pol hodinu) a vzdy som uplne sokovana, kolko ludi chodi po uliciach! Tak to som necakala. Naozaj som myslela, ze den zacina az o desiatej, jedenastej, ale ono su o osmej uz plne metra, elektricky, vsetko… Dalsia vyhoda obednajsieho vstavania- mestska doprava nie je taka preplnena.

No a najhorsie je, ked vidim vsetkych tych ludi uplne cerstvych, zeny dokonale nalicene, muzi sviezo pokukuju po mladych nahodenych pipkach a niekde v rohu s ocami- stale len ciarkami, stojim ja a zdesene sa pozeram, ako vsetci funguju. K tomu ma napadla este jedna vec. Ked som obcas prespavala u svojho priatela a on rano siel do prace, pozeravali sme zväcsa ranne vysielanie a zhodli sme sa na tom, ze ho neznasame. Ti ludia vysielaju od siestej a su tak hnusne cerstvi a sviezi, ze z toho dostanem hned depresiu. Preco tam nedaju moderatora v pyzame, strapateho, unaveneho a postupne by sa len staval clovekom (napr. po druhej reklame by sa prezliekol z pyzama) ..? Mne osobne by to urcite pomohlo a bolo by mi to blizsie ako ta moderatorka,co pobehuje po studiu, akoby ani nepotrebovala spat. Pre istotu ja v mojom byte nemam televizor. Dobrovolne! Elektriku mam, aj vsetko ostatne, ale nie televizor. Ved mam pocitac, to mi staci. Aj ked vsade, kde televizor maju, ho hned zapinam a nadsene pozeram.

No ale uz je skoro pol jednej tak idem dobiehat moj denny plan a bezim do kupelky.  A potom na nakup, pozriet si tych ludi, co maju polku pracovneho dna za sebou a kupit si ranajky!

…toto je druhy pokus mojho blogu. Dufam, ze sa vydari…